ELODIE WEAVER

Meno a priezvisko: Elodie Weaver

Kasta: Druhá

Provincia: Angeles

Status: Dcéra dvornej dámy/ študentka

Vek:25

Váha: 63 kg

Výška: 172 cm

FC: Kardelen Yilmaz

Charakteristika: Pri pohľade na Elodie by ste povedali, že je snáď celá mama. A to je aj z veľkej časti aj pravda. Má jej hnedé vlasy, ktoré sa jemne vlnia snáď do polovice jej chrbta. Nikdy nebola na veľké účesy, rada si ich stiahne do drdolu či vrkoča, niekedy ich zapletie alebo ich nechá len tak, napospas osudu. Oči má rovnako hnedé ako mama, orámované vejárom hustých rias, ktoré koľko krát ani len nemusí prejsť riasenkou. No pri lepšom pohľade si všimnete pár svetlých, zelených škvrniek, ktoré nemôže mať po nikom inom, ako svojom ocovi. Pokožku ma celý rok ako jemne pobozkanú slniečkom aj keď ona radšej sedí v tieni. Zdedila však otcove pery. Plné a široké...Tvár ma rozkošnú, vyššie líčka má pekne guľaté a tak aj jej ostra sánka vyzerá jemne. Dá sa jednoducho povedať, že čo sa týka genetickej lotérie, nemala ani moc na výber a vyhrala. Postavou je drobná- chudučká a aj napriek svojej výške niekedy budí dojem, že je malá. Možno je to tým ako poslednou dobou krčí ramená. Kriviek moc nemá, a ak aj má, schováva ich pod svetrami. No je chudá a hodiny driny v telocvični sa na nej podpísali. Pod svetrami však skrýva aj svoju...dá sa to názvať už aj závisloť, na spodné prádlo. Pohľad má múdry, ako keby žila už sto rokov, a nie nadarmo sa hovorí že oči sú oknom do duše, lebo tie jej sú rovno dvojkrídlovými dverami. Nemusíte ju ani poznať aby ste jej vedeli v očiach prečítať, ako sa momentálne má. Sem tam jej tam skáče iskrička pobavenie či šibalstva, inokedy jej tam horí zápal pre hudbu, či niečo, na čom jej naozaj záleží, alebo tichý smútok či strach...jednoducho všetko. Preto sa možno sem tam bude snažiť vyhnúť očnému kontaktu. Elodie bola a ešte v hĺbke duše stále je, veľmi veselé a pojašené dievča, čo je za takmer každú neplechu. Veselo všade poskakovala, pokiaľ sa necítila zrovna naozaj lenivo a naozaj pokojná sa dala považovať iba keď spala, alebo keď sa venovala hudbe. Sem tam možno drzá, sem tam možno trochu príliš priama a raz za čas trepla hlúposť, ktorej ani sama neverila, ale v danom momente jej prišla správna...To však bolo než sa stal ten sled udalostí ktorý jej zmenil celý chod života. Odvtedy sa venuje predovšetkým hudbe a štúdiu, snaží sa podľa slov svojej mami, predčasne dospieť (Aj keď v jej veku už má byť dospelá). Berie na seba zodpovednosť aj vtedy kedy nemá, je smutnejšia, od rodiny sa nechce takmer pohnúť, moc cudzím ľudom nedôveruje. Tak povediac sa moce životom, v snahe nájsť nový smer, no pritom sa pevne drží pomyselného lana, ktoré ju spája zo všetkým zlým čo sa jej za poslednú dobu stalo a ospravedlňuje sa tým. Stále je to však to isté dievča, ktoré neskonale miluje svoju rodinu a celú ich pojašenosť. To isté dievča, ktoré miluje hudbu, hru na čelo či husle a keď ju nikto nepočuje alebo ked nikto nevie, že ide o ňu, tak aj spev.

Minulosť: Elodie je prvorodené dieťa dvornej dámy Nesryn a architekta Aidena Weavera. A tak nemala moc na výber a jednoducho sa celý život potulovala po paláci. A iné detstvo si ani nevie predstaviť. Hodiny naháňačiek a schovávačiek po paláci, kradnutie koláčikov, ktoré iba čerstvo vybrali z trúby, obdivovanie krásnych šiat a špehovanie hostí na plesoch, keď už mala dávno spať. Jej spoločníkom nebol nik iný ako princ Timothy, ktorý je len o pár mesiacov starší. Bol to jej najlepší kamarát, parťák v dobrom aj zlom. Celý čas. Od útleho detstva, keď sa hrali s autíčkami a utekali jeho učiteľom...cez prvé plesy a prvé bozky počas puberty, alebo keď si dali spolu tetovanie, každý polovicu vločky...Samozrejme, jej rodičia boli pre ňu jej najväčší hrdinovia, jej najlepší kamaráti a keď prišla na svet jej sestrička, mala pocit, že neexistuje žiadne najkrajšie a zároveň najotravnejšie stvorenie na svete. Ale aj tak bol Timothy jej najlepší kamarát a jej celý svet.Nevie prečo, no rok dozadu sa všetko pokazilo a Timothy sa jej vzdialil.To bola pre ňu prvá rana, pretože jej kamarát, jej skala a niekto koho mala radšej ako seba samú bol odrazu niekto iný a preč od nej.Ako bola bez neho, snažila sa nájsť nejakú zábavu, dala sa na cvičenie- Niekoľko rokov dozadu musela začať brať tabletky a pribrala, čo jej nikdy nebolo veľmi príjemné a necítila sa stotožnená zo svojim telom. Nie moc a už vonkocom vďaka tomu nezískala krivky ale predsa niečo, takže to zhodila. A ľudia si to všimli, rovnako ako to, že princ sa motá okolo iných a nie okolo nej. Všetci ju dovtedy mali za niečo, čo patrí princovi, niečo na čo siahnuť nemôžu, lebo by to znamenalo zahrávať sa s príliš veľkým ohňom. No potom? Väčšina ponúk bola len vtieravá, chvíľkami jej možno toľká pozornosť lichotila, ale to by sa nesmel objaviť Wilson. Spolužiak zo školského orchestra, ktorý hral druhé čelo. Najprv bol rovnaký ako všetci ostatný, stále ju volal von, snažil sa ju kontaktovať...Následne to bolo až nepríjemné a tak mu nakoniec kývla, len preto, aby jej dal pokoj. Ukázalo sa to ako chyba, chlapec si hneď, ako boli sami, začal dovoľovať, snažil sa ju nasilu pobozkať a obchytkávať. Keby sa jej nepodarilo ho kopnúť, boh vie, ako by to celé dopadlo. Nikomu to nepovedala, aj keď rodine bolo jasné, že niečo nie je v poriadku, ale vedeli aj to, že on im to povie sama. To však Wilson začal rozprávať po škole iný príbeh daných udalostí, spolužiačky sa jej smiali a ohovárali ju, chlapci mali narážky....A ona ani nemala svojho najlepšieho kamaráta, aby mu to povedala. Nakoniec to povedala otcovi a ten, ako inak bol jej dokonalý hrdina a o všetko sa postaral. Aj keď to všetko v priebehu dní zas ustalo, na jej dôvere voči iným sa to podpísalo dostatočne a hlavne už nebola to veselé ureptané dievča. Rodina si o ňu stále robí starosť, aj keď si pomaly na jej nové, tichšie a vážnejšie ja začínajú zvykať. Stále si však udržuje iskierku rebelstva, keď krátko po tom incidente založila so svojim momentálne jediným kamarátom kapelu, ktorá veľmi rýchlo začala mať úspech a teraz sa vyžíva v tom keď môže v maske vyjsť na pódium a spievať. Je jej však ľúto, že jej druhá polovica snehovej vločky pri tom nie je. Ale ona je rada aspoň za to, že je pri svojej rodine. že môže sledovať, ako otec pracuje na projektoch, ako mama šije nové šaty...ako môže vidieť, ako jej ešte nenarodený braček rastie v maminom bruchu. Ako môže byť blízko svojej malej úžasnej sestričke... Možno nie je úplne spokojná zo svojim životom, ale niektoré jeho maličkosti úplne miluje. Aj tak by si však želala aby sa jeden človek doňho vrátil, no bojí sa že je neskoro. Timothy bol vždy pre ňu viac, ako len kamarát no nikdy to nedávala nejako zvlášť najavo. Ich priateľstvo bolo pre ňu to najdôležitejšie hlavne keď vedela, že nič viac nejde do úvahy. On je princ, ona je nikto. A z rozprávok vyrástla, aby verila tomu, že obyčajné dievča a princ spolu skončia na veky vekov. Napriek tomu všetkému si však udržuje iskierku rebelstva, keď krátko po tom incidente založila so svojim momentálne jediným kamarátom kapelu, ktorá veľmi rýchlo začala mať úspech a teraz sa vyžíva v tom, keď môže v maske vyjsť na pódium a spievať. Je jej však ľúto, že jej druhá polovica snehovej vločky pri tom nie je.