LOUISE MARE CARTER
Meno a priezvisko: Louisa Mare Carter
Kasta: Druhá
Provincia: Wawerly
Povolanie: Študentka
Vek: 19
Váha: 54 kg
Výška: 178cm
Meno FC: Vanessa Moe
Charakteristika: Louisa. Už na pohľad vás musí zaujať svojim exotickým vzhľadom, ktorým sa líši od zbytku svojej rodiny. Hlbokým pohľadom netradičných zelených očí na vás bude pozerať spod vždy perfektne upraveného obočia. Medzi očami má menší, do jej tváre perfektne zapadajúci nos. Pozdĺž tváre jej v pravidelných loknách padajú dlhé tmavé vlasy, ktoré ona najčastejšie nosí vypnuté, aby jej napadali do očí. Pigment má tmavší, ktorý isto zdedila po svojich biologických rodičoch. Jej adoptívna rodina sa však pýši bledou pokožkou a blond vlasmi. Preto je hneď vidno, že Louisa čo sa vzhľadu týka nemôže byť dcérou svojej matky. Je, ale len adoptovanou, hoc to do osemnástich rokov nevedela. Mama jej exotický vzhľad na plnej čiare pripisovala jej otcovi. Louisa jej to samozrejme verila, pretože jej mama ukázala aj pár falošných fotiek jej otca. Má dlhé štíhle nohy. Čo jej boh nenadelil do šírky prenechal výške, ktorá síce je veľká no i tak stále nepresahuje jej adoptívnu mamu. Čo sa jej povahových čŕt týka, dokáže byť elegantnou dámou, no rovnako sa vie rozvaliť na gauč, stráviť na ňom celý deň v pyžame a ani sa len nedotknúť kúpeľne. Dokáže byť bezprostredná, no tiež dokáže odhadnúť, kedysi sa nejaká poznámka k situácii hodí a kedy nie. Je citlivá a hoc sa pred niekým tvári, že sa jej jeho slová nedotýkajú, opak je pravdou. Hrdo bez slov stojí a vypočuje si čo má kto na jej osobu, no hneď na to utečie na záchody a tam sa od srdca vyplače. Keď bola mladšia, niektoré komentáre si brala až moc osobne a bývala príliš často v depresiách. To bolo ale len obdobie a teraz sa to snaží brať s chladnou hlavou (i tak sa z toho často potrebuje vyplakať). Snaží sa byť dobrou kamarátkou, vypočuť pomôcť, no nezaprie sa v nej tá typická ženská klebetnosť a z času na čas potrebuje všetko dakomu vyrozprávať - hoc len svojej vlastnej mame. Je poriadne nedochviľná. Ak chcete aby niekam prišla o siedmej, musíte jej povedať o šiestej. A aj to musíte mať šťastie aby nakoniec prišla o pol ôsmej. Nevie si usporiadať čas, to proste nedokáže. Jej záujmy sú rôznorodé, od fylozofie až po adrenalínové športy. Najradšej však má historické knihy, matematiku a chémiu, autá, motorky, zbrane, hazardné hry (len na zábavu, o peniaze nehrá), box a plávanie. Autá ju vždy niečím fascinovali. Dokáže ich vyplešiť alebo opraviť. Šoférovať a raz sa zúčastnila závodov. Ak by jej nevyšla jej výsnívaná profesia strážkyne, má jasné ktorým smerom by sa uberala.
Minulosť: Bola to jedna z tých nocí, kedy mrzlo tak, že človek až cítil ako mu mrznú kosti, snežilo tak husto, že si človek nevidel ani na nos, a fúkal tak silný vietor, až každému dunelo v ušiach. Počasie ôsmeho januára, kedy by ste von ani psa nevyhnali. Aj napriek neprijateľným podmienkam, sedela v jednom z policajných áut mladá poručíčka Klara, ktorá popíjala horúcu kávu a počúvala prádzne syčanie vysielačky v aute. V tú istú dobu, kedy si Klara odpila z pohára, sa neďaleko jej auta v starom až opustenom dome narodilo malé dievčatko, ktoré plakalo tak silno, že každému kto to započul muselo byť hneď jasné, že vo svete sa nestratí a svoje miesto si nájde. Rodičia z jej narodenia síce boli nadšený a skákali dva metre vysoko, no hneď im bolo jasné, že s nimi budúcnosť nemá. V takých otrasných podmienkach, by z nej nevyrástlo nič dobré, preto sa ju rozhodli s jedným obyčajným listom opustiť. Doteraz tu boli dva príbehy, odrazu sa z dvoch stáva jeden. Klara, stále popíjajúca už ani nie tak horúcu kávu v pohári dostala divné hlásenie, o preverení akéhosi miesta, ktoré bolo sotvá pár metrov od toho, kde mala zaparkované svoje policajné auto. Bez váhania to prevzala do vlastných rúk, predsa len tá služba začínala byť nudná. Za iných okolností by auto ani neštartovala, no jej nič iné v takej zime nezostávalo. Odviezla sa teda tých pár metrov k opustenému domu, vystúpila z auta a bez okoľkov vstúpila dnu. Tam ju takmer ihneď ohlušil zvuk plačúceho dieťaťa. Netrvalo dlho, kým Klara malé dievčatko našla. V chabej prikrývke uložené ležalo takmer uprostred prázdnej miestnosti. Klara podišla k malému a akonáhle ju zobrala do svojich rúk, plač ustál a pre ňu v tom momente neexistovalo nič iné. List si najprv ani nevšimla, utekala s bábätkom rovno do jej auta, kde ju prikryla svojou bundou, aby jej nebola zima. Vedela, že dievčatko bude musieť odniesť sociálke, keď v tom si všimla list. To čo urobila potom, bolo zcela neprofesionálne ale svoje rozhodnutie doteraz neľutuje. Po prečítaní listu a zistení ako sa veci majú, sa dievčatka už dupľom vzdať nemohla. V liste sa dočítala, ako ju rodičia pomenovali - Louisa. Nemala srdce odobrať jej jedinú vec, čo po rodičoch má, takže jej meno nechala. Už len potom pridala Mare a svoje priezvisko, teda - Carter. Vďaka známostiam a financiám zaistila všetko potrebné, aby mohla byť Louisa jej. Striedala s ňou rôzne domovy, prešli spolu rôznymi provinciami, no nakoniec zostali vo Wawerly, kde malú Louisu aj našla. Louisa tam vyštudovala základnú školu a dnes študuje za strážkyňu medzi samými chlapmi a hoc si z nej neustále robia srandu, že to nezvládne, ona ich každým dňom stále prekvapuje viac a viac. Klara Louise až do jej osemnástich narodenín stále tvrdila, že ona je jej mamou a chlap na fotkách z rámčekov je jej otec. Ale prišlo jej fér, aby to nakoniec predsa len vedela. Louisa si prišla zradená, no dlho sa na svoju mamu hnevať nevedela a hneď jej odpustila. Stále nad tým však musí premýšľat a rada by ich vyhľadala a dala im vedieť, že stále žije a je šťastná. Keď vyhlásili Selekciu, rozhodla sa prihlásiť. Najmä kvôli možnosti spoznať niečo nové a spraviť si známosti v paláci, pretože v budúcnosti sa vidí ako strážkyňa práve tam.