MATTHEW SHEPARD

Meno a priezvisko: Matthew Shepard

Kasta: Druhá

Provincia: Angels

Povolanie: Mestský strážnik

Vek: 22

Váha: 89 kg

Výška: 191 cm

Meno FC: Loïc Nottet

Charakteristika: Matthew, alebo aj Matt ako ho volajú doma, priatelia, alebo aj ľudia, ktorým to dovolí sa narodil do harmonickej rodiny, kde mu láska nikdy nechýbala. Keď bol malý, bol strašne na meteriálne veci, skoro ako každé dieťa, ale čím bol starší, tým viac mu stačila iba rodina a ich láska. A samozrejme, rodina rebelov, ktorá síce nebola jeho pokrvmou, ale bral ju za rodinu. Matt svoje krásne hnedé veľké oči zdedil po svojom otcovi. Vrchnú peru má o trošku menšiu ako spodnú, takže keď sa usmieva bez zubov, dosť ma krivý úsmev. Avšak, keď sa na vás zubato usmeje, je to naozaj krásny a ukážkový úsmev, ako mal jeho otec, dokonca má aj jemné jamky na lícach. Úsmev na jeho tvári je vidieť často, avšak, nie vždy je úplne úprimny, skôr sarkastický. Vlasy má hnedé a na niektorých častiach má aj blond pramene, ktoré má vyťahané od slnka a keď ich chcete vidieť, musíte sa bližšie prizrieť. Keď sa prizriete lepšie za jeho uchom môžete nájsť tetovanie husľového kľúča. Väčšinou chodí v čiernom, ak má voľno. Ak nie, nosí uniformu. V každom vrecku či už nohavíc, alebo uniformy má krabičku cigariet, iba pre jeho vlastné potreby. Tetovanie za jeho uchom nie je to jediné, ktoré má. Na dlani, má vytotevanych päť šípov okolo ktorých je obmotaný had a ak sa ho na toto tetovanie opýtate, s veľkou radosťou vám vysvetlí, prečo ho vlastne má. Má v pláne dať si ich ešte niekoľko, ale čaká na tú vhodnú príležitosť. Je ten typ človeka, ktorý sa k vám bude správať rovnako, ako vy k nemu. Takže ak ste s ním za zle, verte že bude ešte horší a to nechcete zažiť, keďže svoj hnev veľmi ovládať nevie a svoju zbraň má pri sebe vždy. Či už je to mala dýka, alebo pištoľ. Hudbu mal od mala rád, ale nikdy sa nedostal k žiadnemu hudobnému nástroju, tak aspoň spieval. Po večeroch. Na ulici. Aj teraz niekedy chodí do baru spievať. Rovnako ako hudbu, mal rád aj zbrane a že ich doma mali kopec. Sám sa naučil strieľať z luku, aj zo zbraní, ale zdokonalil sa až vo výcvikovom centre. Stále má vieru v obnovení rebelov a nemieni sa jej vzdať, ani keby ho to malo stať život. Dievčnskú spoločnosť nikdy nevyhľadával, ale postupom času, odkedy je pri mestskej stráži po dievčatách poškuľuje veľmi často. Predsa si len nenechá újsť to, že ženy letia na uniformy. Avšak, vždy je niekde v jeho vnútri strach z toho, že svojho otca a ľudí, ktorí sa naň spoliehajú sklame, takže si musí vždy pripomínať, že naň niekto vždy dohľadať na to, či plní svoje poslanie tak, ako má.

Minulosť: Matthew sa narodil ako druhé dieťa do rodiny šiestych. Jeho otec William Hoffman sa po Selekcii vydal po stopách svojho brata a otca a stal sa rebelom. Nepobudol tam ale dlho, keďže útoky ustáli a skupinky južných rebelov sa po svadbe terajšej kráľovnej rozpadli, rozhodol sa, že si založí rodinu. Oženil sa s bývalou rebelkou, s ktorou žil v rovnakom tábore. Matthew vyrastal ako klasické decko v šiestej kaste. Nemal toho veľa, skôr mal toho ešte menej, ale jeho rodičia mu toho dávali toľko koľko mohli rovnako aj jemu o dva roky staršiemu bratovi Mikaelovi. Spoločne vyrastali, spoločne sa delili o dezert a keď prišla na svet aj ich sestrička Marilla, spoločne boli jej strážnymi anjelmi. Ani jeden z nich do školy nechodil, keďže ich otec mal dostatočné vzdelanie, učil ich on doma. Matta to odjakživa nebavilo, ten bol skôr ten atletický typ, než knižný. Otec im do hlavy vštepoval, že musia dokázať to, čo on počas toho čo bol oficiálne južným rebelom nestihol, ale nie iba ich otec, ale celá ich rodina, každému jednému. Mikael s Mattom s tým problém nemali, ale ich sestrička bola úplne iná ako oni dvaja. Ona bola typická žena, romantická, citlivá, verila v lásku na celý život a jej bratia jej to nebrali, no aj tak ju nadovšetko ľúbili. Život celej ich rodiny sa však zmenil, keď Mikael zomrel pri požiari, kde sa snažil zachrániť mačku z horiaceho domu, kde pracoval ako komorník. Vtedy mal Matt iba pätnásť rokov a už vtedy vedel, že musí pokračovať v jeho úlohe sám. Sám sa naučil strieľať z luku, alebo sa po nociach na ulici bil s inými deckami. V osemnástich si na seba zarábal spevom na ulici a celkom mu to aj šlo, ale lepšie ako spev mu išlo kradnutie. Bol v tom dosť šikovný, vedel pekne všetko hodiť na niekoho iného a preto mal čistý zápis. Vtedy si ešte nepredstavil, že by mohol byť medzi tými, čo jeho a jeho priateľov naháňali. O rok na to vstúpil do armády a o niekoľko rokov neskôr sa dal k mestskej stráží. Aj keď je strážnik a robí svoju prácu ukážkovo, vždy pomáha bývalým rebelom a ich rodinám, aj keď potajme. Stále však dúfa, že sa mu podarí spojiť s niekým, kto sa tiež usiluje priviesť rebelov k ich predchádzajúcej sláve.