MICHELA CARAMEL VENEZIA

Meno a priezvisko: Michela Caramel Venezia

Kasta: Tretia

Provincia: Angels

Status: Spisovateľka

Vek: 20

Váha: 55 kg

Výška: 173 cm

FC: Lisa Tomaschewsky

Charakteristika: Jej výška a pekné dlhé nohy z nej robia dobre vyzerajúce mladé dievča. Hneď po tom vás ako magnety budú priťahovať jej oči, ktoré pod každým svetlom vyzerajú úplne inak. Raz ako mliečna čokoláda, inokedy ako horká alebo sú zelenkasté. Ich pravá farba je niečo medzi zelenou a hnedou. Vcelku obyčajná ale aj tak výnimočná. Nad očami sa môže pyšniť vcelku pekným tenším obočím, ktorý jej v určitých momentoch vytvára taký šibalskejší vzhľad. Medzi očami má menší nos a potom ďalej má pekne vykrojené pery. Je pekná, málokto by tvrdil opak. Ona sama o sebe vie, že nie je na zahodenie, ale nikdy svoju krásu nevyužívala vo svoj prospech alebo také niečo. Je to dobré dievča, ktoré si vie vypočuť problémy ostatných ale veľmi rada sa aj ona sama posťažuje na to čo sa jej deje v živote. Vyžíva sa v rozprávaní s ostatnými a vie si vždy nájsť niečo o čom sa s ňou dá rozprávať. Klebetí aj o ostatných ale neohovára len tak niekoho. Najmä nie svojich najbližších a tajomstvá nevyzrádza. Je veľmi rodinne založená a bližná. Ak sa s niekym spozná, na druhom stretnutí už ho objíma a chová sa, akoby sa poznali roky. Keď miluje, miluje celým srdcom. Aby sme o nej však len tak nebásnili, má aj zlé vlasnosti. Je netrpezlivá a keď chce niečo vedieť, chce to vedieť hneď. Nie o chvíľu, nie o hodinu a už vôbec nebude čakať deň navyše! Ľahko ju dokážu veci vytočiť a ona vybuchne pre nič za nič. Čiže je vznetlivá. A nakoniec chaotická. Ak si niekto niečo nevie zorganizovať, tak je Michela. Bez diáru je stratená. Ani ten si nevie zorganizovať úplne ale rozhodne to je lepšie s ním ako bez neho. Čo sa týka jej záujmov, je to aj jej povolanie, čo je spisovateľka. Nedá sa povedať že sa práci venuje denne, lebo nie každý deň má tú správnu inšpiráciu ale venuje sa tomu často. Ona konkrétne píše básne, príbehy nie sú jej pravá šálka kávy. Ale kávu má rada. Miluje robenie kávy a všetky tie kreácie s bramanstvom okolo toho. Dokonca vypomáha v kaviarni v jej provincii, aby si nejak privyrobila keď zrovna nedostáva honorár z jej kníh. Inak sa rada prechádza, chodieva pomáhať do útulku a stará sa o psy. Pestuje kvety, rada organizuje tajné oslavy a robí prekvapenia, vyrába si rôzne účesy alebo neustále prenáša nábytok.

Minulosť: Ako každý iný človek, aj ona sa niekomu narodila. Konkrétne pomerne mladej spisovateľke, ktorá si užívala život na voľnej nohe. Jej meno vám môže napovedať, že nie je z Illey ale je z Talianska, no od štyroch býva v Illey. Michela vyrastala len so svojou mamou, ani jej mama Felicia poriadne nevedela, kto by tak mohol byť jej otcom. Bola totiž celá po nej a na žiadneho z jej milencov sa nepodobala. Pelikán Michelu priniesť nemohol, ale dodnes nevie kto je jej otcom. Michela si však nikdy nemohla priať lepšiu mamu a zázemie na spokojné detstvo a vyrastanie. Tretia kasta bola dobrá kasta, ktorá ponúkala plno možností na povolanie. Mohla robiť čo chcela, len to musela učiť. Nikdy nič profesionálne. Ale bola spokojná. Nikdy im nechýbalo jedlo na stole, vždy mala nové čisté veci a vyštudovala si dobré školy. S mamou mala vždy dobrý vzťah ale ako každý iný, v čase dospievania sa aj oni dve hádali. Možno si už začínali po tých rokov liezť na nervy. Bodaj by aj nie, keď spolu boli deň čo deň. Michela nikdy nevedela, čo presne ju baví. Či by chcela radšej byť doktorkou, matematičkou alebo niečím v úplne inom obore. Nelámala si s tým však príliš hlavu, vedela že na tom časom príde. Aj keď chodila na dobré školy, bola priemerná študentka. Vlastne bola priemerná skoro vo všetkom, až neskôr zistila že rozhodne vyniká v zbore v hre na flaute a v písaní básní. Tými básňami sa neskôr aj začala živiť. Ľudia to radi čítajú, lebo to nie sú len žvásty ale zmysluplné texty s pointou. Na strednej si zažila aj prvú lásku, o tom niet pochýb. Nebolo to však nič prevratné. Párkrát si spolu niekam vyšli, ona si do denníčka napísala ich mená v srdiečku, on ju pozval na maturiťák a po strednej akoby sa nepoznali. Spomína však úsmevne, je to predsa len prvá láska a nad tou by sa malo spomínať len úsmevne. Keď im domov prišiel list z paláca, že je pozvaná do Selekcie, nebrala to na ťažkú váhu. Pokrčila ramenami a žila ďalej. Nechcela sa viazať ani zažiť niečo nové, aspoň v takom duchu ako sa niesla Selekcia.