NICHOLAS ALVÁRO SCHREAVE

Meno: Nicholas Alváro Schreave

Kasta: Prvá

Provincia: Angeles

Status: Korunný princ

Vek: 19

Váha: 86 Kg

Výška: 191 cm

FC: Andrés Ceballos

Charakteristika: Korunný princ Nicholas, domácky Nick, má z každého rodiča nie čo. Otcove tmavé vlasy,ktoré sa pri veľkom dusné trochu vlnia a pokiaľ naozaj nemusí, tak hrebeň nepoznajú.Jeho sivo-modré oči ktoré na vás budú hľadieť kým...No kým ho to neprestane baviť. Stavbu tváre však má po svojej mame a jej otcovi a tak nemožno poprieť, že je syn svojich rodičov a potomok rodu Schreave. Ostro rezaná sánka, vysoké lícne kosti, pohľad plný nevypovedaných možností, milý úsmev či úškrn, ktorý vás dostane do kolien...To je jednoducho Nick.Nie je to typický krásavec so six-packom ako z reklamy na spodné prádlo, ale nie je ani tenký strašiak v poli. Jednoducho je to ten typ, ktorý sa o seba stará, ale nie moc, má predsa na to ľudí ktorý mu poriadia...a možno je to aj tým, že jednoducho nemá taký ten typ postavy, na ktorom sa objavia tie pekne tehličky. Ale jemu to nikdy nevadilo, nepotrebuje to k životu a aj bez toho sa cíti spokojný a stotožnený sám zo sebou. A čo o ňom povedať. Povahovo je viac otec. Má rád zábavu je veľmi uvoľnený väčšinu času a dá sa povedať že je to aj jeden veľký špekulant. Rád na ľuďoch sleduje, ako reagujú ak urobí niečo, čo by od neho nikto nečakal alebo to nie je zvyčajné. Ak by ste sa ho opýtali na lásku, povie vám, že jeho jediná láska je gitara, na ktorú ho učil hrať otec a síce ma rád aj klavír, gitara je jeho naozajstná životná láska. Kto vie, šťastná sa možno dočká aj serenády pod oknom, ak bude mať dobrú a tvorivú náladu. Gitara a spev je niečo, pri čom si zaručene oddýchne. Ale už dávno nie je hlúpy chlapec, ktorý verí, že mu svet leží pri nohách len preto, že je princ. Jeho mama by mu zrejme ani niečo také nedovolila. Trvalo to určitú dobu, kým sa naozaj dokázal sústrediť na svoju úlohu a povinnosti, ale predsa sa do toho dostal. áno, radšej by bol len obyčajný chlapec, keď sedí nad tonami papierov, ale na druhu stranu, je odhodlaný byť dobrým kráľom. Možno ho média berú ako miláčika davov s pojašenou dušou, ale nemožno poprieť že je zodpovedný. Je hrdý na to, kto je a kým bude. Verí, že s pomocou a ešte nejakým tým ,,tréningom" bude schopný byť panovník, ktorého krajina potrebuje. Možno je aj preto taký pojašený, lebo vie, že roky bezstarostného ,,dospievania" sa nenávratne krátia. Má odvahu a chuť zmeniť krajinu, no nevie, či ho ľudia nevysmejú, že jeho činy sú oproti skutkom jeho matky nič. Berie ju ako vzor, ale je mu príliš jasné, že laďka je príliš vysoko. A preto na seba možno kládie občas veľmi veľký tlak, čo ma zrejme práve po nej a ani o tom nevie. Keď si tieto veci začal uvedomovať, prejavili sa uňho záchvaty hnevu, ktoré nikdy nikoho samozrejme neohrozili, skôr sa pri nich odmlčal alebo naopak na niekoho nakričal, či do niečo treskol. A stále tu sú, ale povedal, si, že tú negatívnu energiu využije na niečo užitočné, ako napríklad šport. Typické športy ako plávanie či šerm mu neulahodili tak, ako bojové umenia s palicou. A ak by ste sa opýtali nejakej tej komornej, možno sa aj dozviete, že pozerať sa na to určite nie je utrpenie. Hlavne ak si princ dá dole tričko. Nedá sa úplne povedať či je rodinný typ alebo nie. Vie si predstaviť že bude mať svoju rodinu, ale voči tej svojej nie je taký, ako by možno očakávali. Sestry ma rád, áno, ale nemá potrebu sa im miešať do života a chodiť sa s nimi niekam hrať- ani úprimne nevie, či sa ešte vôbec hrajú alebo čo presne robia. Vlastne, keď mu vadí ich chovanie možno by sa k nimi ani nepriznal alebo by to zhodil na pochybenie vo výchove rodičov, čo teda nechápe, lebo pri ňom im to dosť vyšlo. V podstate Nicka nie je možné opísať jedným slovom. Má rad slobodu, ale uznáva pravidlá. Je uvoľnený, ale aj vážny. Sebecký ale pre ľud by sa aj rozdal. Je pokojný, ale aj výbušný. Je veselí ale aj smutný. Je nežný no aj drsne vášnivý. Je jednoducho z každého rožka troška a je na vás, čo v ňom vyvoláte.

Minulosť: Trvalo to takmer päť rokov, kým sa krajinou prehnala správa o narodení prvého potomka kráľovského páru a ešte k veľkej radosti, to bol aj chlapec. Nick dlho ako jedináčik neostal, a nie že by mal šancu si vôbec na dobu sladkej pozornosti pamätať. Zo začiatku sa možno hral zo sestrami, no rýchlo skôr behal skôr za svojim len o päť rokov starším ujom a ďalšími staršími deťmi v paláci. Dalo by sa povedať, že vždy skôr tkvel na ľuďoch o pár rokoch starších, ako na svojich rovesníkoch alebo nebodaj mladších deťoch. Ani keby chcel, nemohol by povedať, že mal zlé detstvo. Je pravda, že radšej sa plietol pod nohy svojmu otcovi ale aj na mamu ma mnoho pekných spomienok, ktoré sa netýkajú len toho, ako ho učila vládnuť. Ale dalo by sa uplatniť že aký otec, taký syn. Predsa otec ho učil zaujímavejšie veci: Hrať na gitaru, učil ho španielsky...A on ako veselé a hlavne energetické dieťa robil radšej všetko, čo sa netykalo učenia sa ako byť správnym princom. Spolu s pubertou sa to už nedalo oddiaľovať a nastúpili na rád aj naozajstne povinnosti. Keď dokázal svoju reztekanú myseľ sústrediť na podstatné veci, uvedomil si, že je ho v podstate baví aj politika. No začal si uvedomovať aj veci, ktorého jeho rodičia či predkovia pre krajinu urobili a jeho prepadol strach, stále ho prepadá, že on nemá už pre krajinu čo urobiť a ľudia si uvedomia že nie je potrebný. To je zrejme jeho najväčší strach a obava, o ktorej však nikto nevie. Preto sa snaží ako blázon, snaží sa už teraz prísť na to, čo by mohol urobiť. čo bude jeho veľká vec. To uňho vyvolalo aj záchvaty hnevu, ktoré sa rýchlo začali riešiť aj s odborníkmi, lebo predsa, budúci kráľ, ktorý nevie ovládnuť svoj temperament? To nie je niečo, čo ľudia zrovna chcú. A on chce byť ich kráľovom a vodcom. On sa narodil ako prvý, je to jeho osud a poslanie. Keby nie, veci by takto jednoducho neboli. Takže teraz jednoducho behá skôr všade za mamou ako tieň...alebo jej respektíve robí tieň a od otca sa možno tým pádom trochu odtiahol. A keď má možnosť byť sám, jednoducho chce byť pri svojej gitare alebo jednoducho si pospať či sa dobre najesť. Prípadne ojedinele si s niekym pohovoriť. Nejako nečakal, že zo selekciou sa dostane rad aj naňho, čítal si, že väčšinou to fungovalo len preto, aby sa upokojili davy ale krajina je podľa oficiálnych tvrdení pokojná. Takže to preňho bolo prekvapenie, na druhú stranu sa mu potešil. Aj napriek pokoju nemal možnosť si len tak vyjsť do ulíc a spoznávať ľudí, aj keď ujo a ostatné ,,deti" mu predstavili veľa ľudí. No aj tak to nie je ono. A síce ani toto nie je úplne to pravé, teší sa na to. Predsa príde 35 dievčat, aby oňho bojovalo a síce možno nie je taký úplný egoista, tak sa mu ta myšlienka pozdáva. Teší sa, či budú dievčatá vynaliezavé a budú sa reálne snažiť, alebo budú len pasívne čakať na to, čo urobí on. Pretože on ma rád ak sa niečo deje a ani nekalé praktiky mu nie sú práve proti srsti- jednoducho ocení vynaliezavosť a to v každom prípade a teraz to nebude výnimka. A či verí, že nájde životnú lásku? To asi nie, ktorý muž na takéto ženské reči verí? Ale berie to tak, že hádam si aspoň nájde kamarátku pri ktorej to do konca života zvládne.