VINCENT SCHREAVE

Meno a priezvisko: Vincent Schreave

Kasta: Prvá

Provincia: Angeles

Status: Princ

Vek: 44

Váha: 65 kg

Výška: 172 cm

FC: Rob Raco

Charakteristika: Volali ho rebelom či novodobým Johnom Travoltom. Mal strapaté vlasy, nosil koženú bundu, jazdil na motorke, hral na gitare, rozprával so španielskym prízvukom a jeho tetovania svietili už z diaľky. Vyzeral drsne, ale v skutočnosti bol nevinnosť sama. Spravodlivý, nesebecký, šarmantný a hlavne nepobozkaný a neskúsený, čakal snáď už len na svoju spriaznenú dušu. Do Selekcie sa však neprihlásil kvôli tomu, nebola to stávka na istotu, práve naopak. Ako 19-ročný bol nevzdelaný skoro v každej možnej oblasti, sotva vedel čítať a písať, o geografií a histórií svojho kraja vedel minimum. Etika mu nič nehovorila, bol hotovým dedinským chmuľom. Zhrbený, slangovo hovoriaci, neschopný tancovať či sa normálne slušne ukloniť členom kráľovskej rodiny, bolo to s ním ťažké. Mohol si to však dovoliť, bol chudobným chalanom zo siedmej kasty, robotníkom na stavbách a rozhodne na to nebol hrdý. Ľahko sa urazil či naštval, ak mu to niekto pripomenul rovnako ako jeho nevychovanosť. Pôsobil totiž sebaisto, ale mal veľmi malú, maličkú sebaúctu. Nemal istotu v ničom čo robil, vždy sa potreboval presvedčiť či niečo vykonal alebo povedal správne. Zároveň sa však nechcel meniť, chcel ostať sám sebou, byť voľný ako vták, neviazaný pravidlami. Za 25 rokov sa toho však mnoho zmenilo, Selekcia a láska ho zmenila. Každým týždňom, každou novou schôdzkou s Kaiou chcel byť pre ňu lepším, múdrejším a vhodnejším. Stával sa z neho muž, pomaly, postupne až kým nedocielil, že mohla byť naňho jeho žena hrdá a on sám tiež. Prvé roky boli ťažké, stále sa mal čo učiť. Nikdy však nebol z tých čo by sa vzdávali, aj keď už sú na smrť vyčerpaní. Takže napokon sa zmenil nie len jeho výzor, ale aj správanie. Teraz stojí na čele krajiny starší, vzdelanejší, skúsenejší, s nejakými tými vráskami, občas spokojný a občas otrávený zo všetkých tých povinností. Už sa ale nebojí hovoriť do kamery, nekoktá, nehrbí sa a nenosí koženú bundu, pretože ju dal svojej mladšej dcérke na narodeniny. Tetovania však predsa schováva len nerád a občas povolí aj tú košeľu a odhodí kravatu. Jeho "princovské" oblečenie ale aj tak nie je úplne zvyčajné, oblieka sa skôr ako nejaký gróf, veľmi honosne. Stále sa však snaží držať si svoj štýl, držať sa čiernej farby, len ju nosiť pre zmenu s určitou gráciou. Jeho doménou sú teda kabáty s výraznými gombíkmi, vyšívané zlatými stužkami s rôznymi ornamentmi či jednoducho čokoľvek, čo vyzerá goticky. A niekedy zas naopak odhodí všetku tú šarádu, oblečie si roztrhané rifle, košeľu nechá rozviatu alebo sa chopí monteriek a púšťa sa do svojich dobročinných projektov. Vincent sa teda zmenil rapídne a zároveň ani trošku. Sú určite veci, ktorým zostáva verný, aj keď na ne nemá toľko času, koľko by si prial. Nové a staré priority teraz kráčajú ruka v ruke. Stále hovorí španielsky, zostal mu aj prízvuk, má svoj zmysel pre humor a zakaždým vie, čo povedať a ako druhých povzbudiť. Miluje svoju starú aj svoju novú motorku a zveľaďuje ich ako môže. Hra na gitaru ho tiež ešte neomrzela, vlastne si mohol dovoliť učiteľov, ktorí mu dali poriadnu výuku. Nedá dopustiť ani na prírodu, do ktorej sa rád uchýli, na pohľady z najvyššej komnaty v paláci, na oslovovanie svojej manželky "vaša majestátnosť" a na svoje deti.

Minulosť: Z polovice je španiel po svojom otcovi Hectorovi Tavaresovi, preto je aj jeho pleť trochu snedá. Jeho matka sa volá Almudena a Vincent (domácky Vince) má ešte ďalších dvoch súrodencov - jednu staršiu sestru Lupe, ktorá sa už vydala a odsťahovala a potom mladšieho brata Enrica, ktorý mu stále pije krv, ale aj tak ho zbožňuje. Ich finančná situácia nebola najšťastnejšia, aj keď zarábala matka, otec aj Vincent. Boli však všetci veľmi úsporní, peniaze si starostlivo odkladali, takže si párkrát do roka mohli dovoliť "luxusnejšiu" večeru. Mali aj ťažké dni, kedy im škvŕkalo v žalúdku, ale väčšinou to nebolo také hrozné. Prinajhoršom by bol Vincent schopný predať svoju motorku, aj keď si na ňu šetril celý život, vlastne už od chvíle ako vedel povedať slovo "motorka", mu otec z každej výplaty odkladal nejakú korunu. Neskôr začal čosi prihadzovať aj on sám z vlastnej výplaty. Veľmi skoro začal pracovať na stavbách s otcom, aj keď pre malého chlapca to mohlo byť nebezpečné. Vtedy zanechal aj školu, snažil sa to spočiatku všetko stíhať, ale nešlo to. Mal tiež obdobie, kedy si myslel, že svojej rodine môže prilepšiť len krádežami. Pomaly teda okrádal majiteľa o stavebný materiál, neboli to veľké krádeže, ale po nejakom čase sa na to prišlo. Jeho zámerom bolo opraviť tak všetko čo sa dalo na jeho vlastnom dome, hlavne strechu, do ktorej zatekalo. Samozrejme ale nasledoval vyhadzov, mal však šťastie, že majiteľ bol milý muž a nechal sa prehovoriť Vincentovým otcom, aby mu dal ešte jednu šancu. Odvtedy nekradol, aj keď to bolo lákavé. Poriadne sa vyučil tomuto remeslu a aj keď to bola drina, našiel si veľa priateľov a mal dobrý pocit, keď po čase dostal aj trošku väčšiu výplatu. Keď bol ale trochu starší, presťahovali sa z Bonity do Lakedonu za starým otcom, ktorý si žil a hospodáril o niečo lepšie než oni, keďže mal peniaze len sám pre seba. Jeho manželka totiž zomrela už veľmi dávno. Vincentovi Bonita chýbala, chýbalo mu hlavne všade počuť španielčinu, ale na Lakedon si zvykol. Dedo im prenechal dom, ktorý bol v lepšom stave ako ich predošlý. Mal dokonca miniatúrne políčko, na ktorom pestoval zeleninu. Jeho mama sa hneď podujala na to, že v tom bude pokračovať. Potom ale toto všetko, svoju rodinu a domov, musel opustiť kvôli účasti v Selekcií. Donedávna vôbec netušil o čom tam ide ani že niečo také vôbec existuje a už tým dupľom by mu ani vo sne nenapadlo, že sa toho raz sám zúčastní. Popravde nesúhlasil s tým, že by mal bojovať o nejaké dievča s množstvom iných chalanov a už vôbec nie s tým, že si vyberala žena. Prišlo mu to pod jeho úroveň, niežeby nejakú mal. Mal z toho ale komplexy. Myslel si, že tam určite budú muži, ktorých ani náhodou netromfne. Okrem toho, čo ak si princezná vyberie jeho, ale on si nevyberie ju? Mal pocit, že jeho slobodná vôňa je v tomto značne obmedzená. Na princeznú nemal žiadny názor, je to pekné dievča, ale tam to asi končilo. Okrem toho bol pekne zaťatý, nemal totiž v pláne kvôli nikomu meniť svoje správanie. Zároveň bol však zvedavý, vždy bol otvorený novým veciam, a tak sa nechal prekvapiť. Myslel si, že aspoň ten život v prepychu si na nejaký ten čas celkom užije a bude to výhodné aj pre jeho rodinu. A prečo sa vlastne prihlásil? Bolo všeobecne známe, a povedal to aj Kai, na prvom oficiálnom stretnutí, že to urobil kvôli bratovi. Mladší brat bol do Kai platonicky zamilovaný, ale nemal vek na to, aby sa prihlásil, tak nemilostne vyslal svojho staršieho brata viac-menej na výzvedy, aby vedel aká je princezná v skutočnosti je. Nemal ani poňatia, že jeho staršiemu bratovi sa princezná zapáči, aj napriek tomu, že spočiatku sa správala odťažito a on videl, že si o ňom myslí, že je len obyčajný buran. Potom ho však znenazdajky pobozkala v herni, bol to jeho prvý bozk a nevinnosť aj vášeň, ktorá sa v ňom miesila mu úplne zatemnila myseľ. Ona mu dala aj prvú knihu etiky. Kupodivu ho neurazilo, keď mu ju dávala, pretože mu ju dala vraj preto, lebo má potenciál, ktorý by bola škoda zahodiť. Jeho vzťah s Kaiou sa ďalej vyvíjal chaoticky. Občas si poslali odkazy, v ktorých sa len dohadovali. Ona tvrdila, že k láske patrí utrpenie, že sa tomu nedá vyhnúť, on tvrdil, že ak je s tou správnou osobou, tak nikdy netrpí. On však predsa len trpel. Selekcia bola občas mučením, zvlášť keď sa dostavila neistota, žiarlivosť, porovnávanie s inými chalanmi a nerozhodnosť, či sa oplatí ostať a bojovať. Veľa sa hádali, vždy sa však udobrili, dá sa povedať, že mali svoj špeciálny spôsob udobrovania! Nakoniec si museli priznať, že medzi nimi nie je len túžba, ale niečo hlbšie. Keď teda prišlo na lámanie chleba a on sa musel rozhodnúť, mal obrovské obavy, chcel všetko zbabelo vzdať a vrátiť sa do svojej provincie. Nakoniec si však vybral to, čo mu radilo srdce a to zostať a stať sa princom, aj keď možno tým najtrápnejším v histórií. Počas Selekcie sa toho veľa naučil, najväčšou skúškou mu boli prvé správy pred kamerami, dobročinná akcia kde predstavil ich projekt aj keď nikdy nemal väčší strach, že pohorí a nakoniec aj vpády rebelov a násilie, ktoré nikdy predtým nevidel. Niektoré veci ho vystrašili, iné posilnili a pripravili na to, čo ho čaká. Ani presne nevie, kedy si uvedomil, že môže byť princom, že to zvládne, jednoducho sa to len stalo. Čítal etiketu a mnoho iných kníh, chodil na doučovanie navyše, učil sa všetko okolo stolovania, politiky či dokonca tanca a to omnoho viac než ostatní chalani. Skutočne to však potreboval a oplatilo sa. Dokonca by mohol povedať, že Kai nespôsobil hanbu na verejnosti alebo sa po celé tie roky aspoň snažil. Vypracoval pár ďalších dobročinných projektov a s obrovskou vervou sa do nich púšťal. Zistil, že táto práca ho naozaj napĺňa. Často vyrážal za brány paláca, často sa vlastnými rukami a fyzickou silou pričinil o vznik domov pre chudobných ľudí a Kai pomáhal pri zmenách v kastovom systéme. Nikdy sa nepovyšoval, vždy sa správal akoby bol jedným z nich, z obyčajných ľudí, pretože sa tak zavše stále cíti. Neskôr postavil dom blízko paláca aj svojej rodine, ktorá už nikdy nemusela živoriť. Počas piatich rokov manželstva mu však niečo chýbalo a Kaia veľmi dobre vedela čo. Boli to deti. Vincent vždy túžil po rodine, odjakživa bol na to pripravený, dokonca viac než na titul princa. Lenže Kaia mala veľa práce a o deťoch nechcela počuť, prekonali preto zopár kríz, veľa sa hádali. Nakoniec sa však dočkal, dá sa povedať, že to napokon prišlo v pravý čas a on zbožňuje starostlivosť o každého z nich, aj keď ďalšie roky ubehli ako voda a deti už sú skoro dospelé. Stále mu však prinášajú radosť a bude tu vždy pre ne.